Ajụjụ: Gịnị ka ọ pụtara mgbe nyocha m enweghị atụ?
N'ụbọchị nke ọzọ, m nwetara otu oku si n'aka otu nwanyị nke nwere mgbagwoju anya. Ọ gwara m na ọ maghị ma o nwere chlamydia . Dika o si kọwaa ya, ule mmiri ya di mma, mana omenala ya di nma. Ya na ndị dọkịta ya kpebiri ịṅụ ọgwụ nje dị ka à ga-asị na ọ bụ ọria.
N'agbanyeghị nke ahụ, ọ ghọtaghị otú ule abụọ ahụ nwere ike isi kwekọrịta. Nkọwa dị mfe - enweghị nyocha nchọpụta zuru oke. Nsonaazụ ule STD nwere ike ime ma mee.
Azịza: Ọ na-adabere n'ule ahụ na-ekwu ihe.
Ihe nyocha STD kachasị mma dị ezigbo mma. Otú ọ dị, ọ dịghị ule ga-abụ 100% zuru oke 100% nke oge. Nyocha nke ule dị mma na-egosi na ọ na- enwe mmetụta na nkọwa. Ndị a, n'otu oge, chọpụta otú ezigbo ule ga-esi na-achọta ndị nwere ọrịa na ndị na-enweghị ọrịa ahụ.
Ọ dị mkpa ka ihe ka ọtụtụ ná ndị mmadụ dị mkpa. N'ụzọ doro anya, ịchọrọ ka ule ahụ nwee ike ịchọta ọtụtụ ọrịa nke ọrịa ahụ. Otú ọ dị, ọtụtụ ndị na-eche ihe mere ọ ga - eji dị mkpa ka ule dị mma n'ịchọpụta ndị na - enweghị ọrịa. Azịza ya dị mfe. Enweghi ike ịchọpụta ọnọdụ ọjọọ nke onye, a ga-eji ihe ndị na-ezighị ezi kpuchie ihe nlele ahụ.
Ihe na- abaghị uru bụ mgbe ule na-ekwu na mmadụ nwere ọrịa ma ọ bụrụ na ha emeghị. N'aka nke ọzọ, ihe na- ezighị ezi na- akpata bụ mgbe ule na-ekwu n'ụzọ ziri ezi na mmadụ enweghị ọrịa. Dabere n'ọrịa ahụ, na ndị dọkịta 'ikike ịgwọ ya, otu ma ọ bụ ụdị ọzọ nke ihe ọjọọ kpatara nwere ike ibu nsogbu.
Dịka ọmụmaatụ, were ọrịa na-adịghị efe efe bụ ebe ọgwụgwọ oge adịghị enwe ihe ọ bụla ga-esi na ya pụta ma ọ bụrụ na ọgwụgwọ ahụ dị njọ. N'ọnọdụ a, ụdị ụgha dị njọ karịa ụgha ndị ụgha. Ọrịa ahụ agaghị ebute nnukwu nsogbu ma ọ bụrụ na enwere nsogbu. Otú ọ dị, ọgwụgwọ nwere ike. N'aka nke ọzọ, ọ bụrụ na ọgwụgwọ oge mbụ dị mkpa maka ihe dị mma, ihe ọjọọ ụgha ga-eme ka nsogbu ndị ka njọ. Ndị dọkịta achọghị ịhapụ ohere ịgwọ.
Ugboro ole ka ule na-enye nsonaazụ ụgha ma ọ bụ ihe ọjọọ na- apụtaghị na ọ bụghị naanị ịdabere na nlebara anya nke ule ahụ. Ọ na-adaberekwa n'otú ọrịa ahụ si dị. Ihe mgbakọ na mwepụ iji gosi na ọ nwere ike ịchọta ya na ibe a ebe a . Ịghọta na ọtụtụ mmadụ nwere ọrịa ahụ na-eme nnukwu ihe dị n'ichele na-egosi ihe mere enweghị nzaghachi dị mfe maka otú ezi nlele si arụpụta. Eziokwu ahụ bụ na ịgha ụgha na-adabere n'ọrịa ọrịa bụ ihe mere ụlọ ọrụ nyocha na ndị dọkịta nwere ike ọ gaghị enye gị azịza dị mfe banyere otu ihe ị ga-esi nweta ya bụ ka ọ bụrụ eziokwu. Ọ na-adabere ọ bụghị naanị na ule ma na ọnụ ọgụgụ ndị a na-eji ya.
Ya mere, gịnị ka ị na-eme ma ọ bụrụ na ịnweta nsonaazụ dị iche abụọ site nyocha abụọ nchọpụta diagnostic?
Ọ dabere na ọrịa ahụ. Were ya na ọrịa ahụ dị mfe iji mesoo ya, ọgwụgwọ ahụ enweghịkwa mmetụta dị egwu. Mgbe ahụ, ị ga - achọ ka ị na-aga na mmiri ahụ ma were ọgwụ ndị e nyere gị. Ọ bụrụ na ọ bụghị, weere ule ọzọ. Dabere n'ụdị ule ndị ahụ, ọ na - abụkarị ihe na - abaghị uru na ị ga - anọgide na - enwe ihe ọjọọ na nyocha nke ọ bụla ị ga - eme.
Nke a bụ n'ezie isi na-akpata ọtụtụ usoro nyocha nke nje HIV . Ụgha ụgha abụghị nke a na-emekarị na nje HIV (ọ bụ ezie na ha mere). Otú ọ dị, esemokwu ụgha nwere ike ịbụ nsogbu karịa.
Ọ bụ ya mere ọtụtụ ndị labs ji eme ule nke abụọ maka onye ọ bụla nke na-amalite ibute nje HIV. Ọ bụrụ na ule abụọ ahụ dị mma, onye ọ bụla n'ime ajụjụ a na-arịa ọrịa. Nchọgharị siri ike bụ ihe ọzọ na-achịkwa iwu a. Ọ bụ ya mere ha ji bụrụ ndị dị elu na ntọala dị elu. N'ebe ndị HIV dị na ya, ha bara ezigbo uru. Nnwale ngwa ngwa bụ ọrụ dị ezigbo mma n'ịchọpụta ezi ndị mmadụ ma chọpụta na ọ bụ ndị na-abaghị uru na-achọpụta. Nke a bụ eziokwu na ebe nje HIV dị.
Isi:
> Ismail AA. Mgbe ule nyocha nwere ike iduhie ọbụna mgbe ha yiri ihe dị mma. Med Med (London). 2017 Jul, 17 (4): 329-332. Echiche: 10.7861 / clinmedicine.17-4-329.
Walensky RP, Paltiel AD. Nnyocha HIV na-adịghị mfe n'ụlọ: ọ na-edozi nsogbu ma ọ bụ mepụta otu? Ann Intern Med. 2006 Sep 19, 145 (6): 459-62.