Na ma ndị nwoke ma ndị nwanyị, usoro urology bụ akụkụ nke ahụ nke na-ejikọta urination. Ọ bụghị onye dọkịta ka ị mara na mmeju ahụ nke ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị na -emetụta ihe dị iche iche, dịkarịa ala site n'èzí. Otú ọ dị, n'ime ime, ha yiri - akụrụ nke ma ndị nwoke ma ndị nwanyị, dịka ọmụmaatụ, anya ma rụọ ọrụ otu maka ma ụmụ nwanyị. Ma anyị dịkwa iche na ụfọdụ ụzọ, oke - ụmụ nwanyị nwere obere mkparịta ụka dị mkpụmkpụ (nke na-ejikọ eriri ụlọnga gị na urethra) ya mere na ọ bụ ihe ize ndụ nke ọrịa nrịanrịa.
Ọ bụrụ na nke a niile yiri ka ọ bụ ọtụtụ ozi iji banye - echegbula. Isiokwu a na-agbaji ya.
Akụrụ
Usoro urology amalite na akụrụ. A na-amụrụ ọtụtụ ndị mmadụ abụọ na-adị n'azụ oghere abdominal dị nnọọ elu n'úkwù na n'akụkụ okpukpu ogwu. Na ndị okenye, akụrụngwa ọ bụla bụ mkpịsị aka ma kee ya dịka agwa.
Site na akwara na veins, akụrụ na-ejikọta usoro usoro nke ọbara. Nkeji ọ bụla, akụrụ na-enweta ihe dịka pasent 20 nke mmepụta ọbara nke ọbara na nyocha ya. Ọrụ a na-arụ site na nnukwu ụlọ ọrụ nke ihe a na-akpọ nephrons, nke na-eme ka nzacha, na-achịkwa mmiri, salts, na electrolytes. A na-enyocha ihe ọ bụla na-adịghị mkpa ma wepụ ya dị ka mmamịrị.
Akụrụ na-emekwa:
- Nọgide na-enwe nrụgide ọbara nkịtị site na izipụ hornin ahụ renin
- Wepụ ihe ndị na-emepụta ihe site na ọbara na-emepụta Urine
- na-ezochi hormone erythropoietin, nke na-akpali ọbara mmepụta ọbara uhie
Ureters
Mgbe mmamịrị na-ewepụ akụrụ, ọ na-abanye ogologo oge a maara dị ka ureter. E nwere otu onye na-enwu enyo na akụkụ nke ọ bụla. Onye ọ bụla ureter funnels mmamịrị ala n'ime eriri afo.
Bladder
Mgbe mmamịrị ahụ na-agafe na ndị na-edozi ahụ, ọ na-abanye na eriri afo ahụ, obere eriri nke dị n'elu pelvis. Ọrụ bụ isi nke eriri afo bụ ijidesi mmamịrị. Ka ọ na-emejupụta, ị malitere ịmara na ọ dị mkpa ịmalite. Mgbe ị na-amalite ịmalite, ọkpụkpụ dị mma nke mgbọrọgwụ mgbidi ahụ, na-atọhapụ mmamịrị ahụ.
N'ime ụmụ nwanyị, eriri afo ahụ na-anọdụ n'elu ihu mgbidi ahụ . Dika umunwanyi, agu agwuru ahu nwere ike ida ma obu duputa ebe ozo n'ihi na mgbidi ogwu nwere ike igbanye oge. Ịmụ nwa na-atọpụkwa mgbidi ahụ. N'ime ụfọdụ ụmụ nwanyị, eriri afo ahụ nwere ike ịdaba, nke pụtara na ọ naghị akwado ma daba n'ime ikpu. A na-akpọkwa eriri afo na-eto eto dị ka cystocele ma ọ bụ eriri afo dara. Dịka a na-atụ anya ya, ọnọdụ a anaghị emetụta ndị mmadụ, n'ihi na nke a bụ nsogbu dị iche iche na ime ụmụ nwanyị.
Urethra
Mgbe mmamịrị ahụ na-eme ka eriri afọ ahụ pụta, ọ na-abanye n'otu urethra, ụdị ngwugwu yiri nke yiri nke na-agbatị n'ogologo ya. Ka ị na-agba urinate, ndị na-arụ ọrụ nke eriri afọ na mmịpụ nke na-abaghị uru n'ime urethra. Mgbe ahụ, ahụrụ na-eme ka ọkpụkpụ sphincter na-agagharị, urination na-eme.
N'ime ụmụ nwanyị, urethra dị ihe dị ka sentimita 1.5 n'ogologo, ihe dị ka okpukpu 10 karịa mkpụmkpụ karịa ụmụ nwoke. Nke a bụ otu ihe mere ọrịa urinary na-ejikarị emetụta ụmụ nwanyị - nje bacteria nwere obere oge ka ha gaa.
Di Genitalia nke di na nwanyi
O nwere ike isi ike ịhụ urethra. N'etiti ụmụ nwanyị, ọ dị n'agbata ikpu na onye na-abanye na ya, na mgbanaka ahụ dị ole na ole sentimita. Ihe ọzọ mere ụmụ nwanyị ji ebute ọrịa ọrịa urinarụ karịa ụmụ nwoke n'ihi na nje bacteria na-eme ka ụbụrụ nwee ntakịrị oge iji jee oghere na-abaghị uru ma banye na urethra.
A naghị ewere akụkụ ndị ọzọ nke genitalia ahụ dị ka akụkụ nke usoro ime urology ebe ọ bụ na akụkụ ndị ọzọ - dịka vulva na labia - bụ isi na-arụ ọrụ arụmụka.