Nchịkọta nke Okwu Endocrine na Ọrịa nke Onwe
Nsogbu endocrin bụ ọrịa na ọnọdụ ndị metụtara usoro endocrine gị. Usoro endocrine gụnyere glands gị, nke na-ezochi homonụ nwere mmetụta n'ahụ akụkụ ndị ọzọ na ahụ.
Mkpịsị aka endocrine gị bụ:
- akpọnwụ gị
- pituitary gland
- mgbarị osisi
- pancreas
- ovaries
- ule
- parathyroid
- hypothalamus
- adrenals
Ụfọdụ n'ime nsogbu ọrịa endocrine kachasị na-agụnye ọtụtụ ọnọdụ gịroid, gụnyere:
- hypothyroidism
- hyperthyroidism
- Hashimoto si Thyroiditis
- Ọrịa Graves
- ọrịa kansa thyroid
Ụfọdụ ọrịa ndị ọzọ endocrine gụnyere:
- nsogbu adrenal
- ọrịa shuga
- osteoporosis
- ọrịa pituitary
- polycystic ovary syndrome
Ihe kpatara ọrịa Endocrin
Nsogbu endocrine nwere ọtụtụ ihe kpatara ya, gụnyere:
- Ụdị ụfọdụ na-adịghị mma na gland onwe ya, nke nwere ike ịbụ n'ihi mkpụrụ ndụ ihe nketa, mmerụ ahụ, ma ọ bụ ọrịa
-
Otutu Endocrine Neoplasia nwere otutu ọnọdụ di iche iche
-
A Onye Nduzi Onye obula na-eduzi na usoro ndi mmadu no
- Ngwurugwu ma ọ bụ ụbụrụ na-egbu egbu ma ọ bụ na-eto eto na gland
- Ọrịa na-akpata ọrịa, bụ ebe ọgwụ nje na-awakpo gland
- Nsogbu na nkwukọrịta dị n'agbata njiri mmiri endocrine, ma ọ bụ ọdịda nke otu ụta iji kpalie onye ọzọ dịka ọ dị mkpa
- Ọrịa mkpụrụ ndụ ihe nketa, dị ka ọtụtụ endocrine neoplasia (MEN) ma ọ bụ ọgwụ hypothyroidism
Kedu ka ọrịa ọrịa Endocrine chọpụtara?
A na - achọpụtakarị ọrịa na-agwọ ọrịa endocrine site na njikọta nke nyocha ọrịa na akụkọ ahụike, nyocha ọbara, na n'ọnọdụ ụfọdụ, ule nyocha, na biopsies.
Dịka, ọrịa ọrịa endocrine na-akpata ụkọ ma ọ bụ karịa hormone, ya mere anwale maka ọnụnọ ma ọ bụ enweghi homonụ zuru ezu, na ikike ahụ mmadụ na-arụpụta mgbe a na-agba ya aka, bụ ụzọ dị mkpa nyocha.
Dịka ọmụmaatụ, nyocha maka ọrịa mberede nwere ike ịgụnye mmụba nke ọnụọgụ nke cortisol hormonone isi, yana ihe ịma aka ule nke na-ahụ ike nke ahụ iji mepụta cortisol mgbe a kpaliri ya. Nyocha nke ọrịa shuga na-eleba anya na ọkwa glucose n'otu oge, oge dị ogologo (dịka ya na test Hemoglobin A1C), ọ pụkwara ile anya ike nke ahụ iji meghachi omume na glucose, dịka nyocha ule glucose. Ọrịa ovary polycystic na-agụnye nchịkọta ọbara iji nyochaa ogo glucose na cholesterol, yana nyocha nke ima nyocha iji chọpụta mkpụrụ ndụ ovarian.
A na-achọpụta ọrịa na-agwọ ọrịa na-agwọ ọrịa na-agwọ ọrịa na-agwọ ọrịa na-agwọ ọrịa na-agwọ ọrịa na-agwọ ọrịa na-agwọ ọrịa na-agwọ ọrịa.
Gịnị Bụ Ọrịa Na-akpata Onwe Gị?
Usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ dị mgbagwoju anya , ọrụ ya bụ iji chebe anyị pụọ na ọrịa ma chebe onwe anyị pụọ na ọrịa, gụnyere bacteria, nje, na ọrịa.
Na ọrịa autoimmune, usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ na-enwe mgbagwoju anya, na-ebuso mkpụrụ ndụ ahụ ike, akụkụ, anụ ahụ, na glands ọgụ na ahụ dị ka à ga-asị na ha bụ ọrịa ma ọ bụ pathogens.
A na - akpọkarị ọrịa ahụ dịka "ọkụ enyi" site na usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ megide ahụ anyị.
Ụfọdụ n'ime ọrịa ndị a maara nke ọma na- agụnye ọrịa Hashimoto gị thyroiditis, ọrịa Graves, otutu sclerosis, ọrịa ogbu na nkwonkwo, lupus, na alopecia.
Ihe Na-akpata Ọrịa Na-akpata Nchekwa Onwe
A naghị ama ma ọ bụ ghọta ihe kpatara ọtụtụ ọrịa ọrịa autoimmune . Ma ndị ọkachamara maara na ihe jikọrọ ihe-mkpụrụ ndụ ihe nketa, iyi egwu, nchekasị, afọ ime, nsogbu na-edozi ahụ, na ndị ọzọ-na-ebute ụfọdụ ndị ma nwee ike ime ka onye ọ bụla n'ime ọnọdụ 80 dị iche iche nke a na-ewere na ọ bụ ụdị onwe ya.
Gini bu ihe mgbaàmà nke oria ojoo?
Ọrịa nwere ike ime ka ọ dị mgbagwoju anya, n'ihi na n'ọnọdụ ụfọdụ, mgbaàmà mbụ nwere ike ịdị njọ ma dị n'ozuzu, dị ka ike ọgwụgwụ, ahụ ike na mgbu, na ụfụ ụbụrụ. Ma akara kachasị ama n'ọtụtụ ọnọdụ autoimmune bụ mbufụt, nke ahụ nwere ike ịkpata mgbu, ọzịza, na mgbe mpụga, ọbara ọbara.
Ihe mgbaàmà ndị ọzọ na-adabere n'ezie na ọnyà nke ọrịa autoimmune.
Maka ọrịa autoroid, akpachara anya dị ka ike ọgwụgwụ na mgbatị dị arọ na-agbanwe mgbanwe gị na ọrụ gị. Otutu sclerosis, nke na - ebute nkwurịta okwu n'etiti akwara, nwere ike ime ka ihe isi ike na ijiko na ije ije. Ọrịa ogbu na nkwonkwo, nke na-awakpo nkwonkwo, nwere ike ime ka mgbu na ọzịza na nkwonkwo, na ọrụ belata.
Maka ama ndị ọzọ, lee nyochaa zuru ezu na nkọwa zuru ezu nke njirimara nke autoimmune .
Kedu Ka E Si Nyocha Ọrịa nke Na-edozi Onwe Gị?
Ọrịa ọrịa na-agwọ ọrịa onwe na ọgwụgwọ na- adabere na ọrịa ahụ. Usoro nyocha a na-agụnye nlele anya, akụkọ ndụ ezinụlọ, na nyocha ọbara dịka mmalite. Usoro nyocha ọbara nwere ike ịlele ọrụ isi nke akụkụ ndị a na-ezube, ma ihe ndị dị na ya bụ nyocha nke mgbochi ndị na-emegide ọrịa, na ihe nrịbama na nhụjuanya na mmerụ ahụ na-emetụ n'ahụ.
N'ọnọdụ ụfọdụ, a nwere ike ịnwale ule ntanetị, dịka ụzarị ray iji chọpụta mmebi nkwonkwo n'ime ọrịa ogbu na nkwonkwo, ma ọ bụ MRI iji chọpụta ọnya ụbụrụ na otutu sclerosis.
N'ọnọdụ ụfọdụ, ọ ga-adị mkpa ka ọ bụrụ na ị nwere ike ịkọwa ihe dị iche iche na ọnyá, cysts, nodules, ma ọ bụ ndị ọzọ, ma ọ bụ nwere ike inyere aka ịchọpụta nje ndị na-apụtaghị na nyocha ọbara ma na-anọ na akụkụ ma ọ bụ n'olulu.
Ọgwụgwọ ọrịa na-emekarị ka ị belata mmịnye ahụ, enyemaka nke mgbaàmà ndị yiri ya, na ịbaghachi nke homonụ ọ bụla emetụta. N'ihe banyere ọrịa ndị ọzọ na-emerụ ahụ, ngbanwe nke usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ iji mee ka ọnụ ọgụgụ nke anụ ahụ na anụ ahụ dịgide adịgide bụrụ akụkụ dị mkpa nke ọgwụgwọ.
> Isi mmalite:
> National Institute of Arthritis and Disease-Card and Skin Diseases (NIAMS) Fact Sheet, March 2016. http://www.niams.nih.gov/health_info/autoimmune
> Ngalaba Na-ahụ Maka Ahụ Ike na Ọrụ Ndị Mmadụ. Medline database. Septemba 15, 2016.