Ọmụmụ ihe banyere ịka nká - gerontology - bụ sayensị dị ọhụrụ nke mere ka ọganihu dị ịrịba ama n'ime afọ 30 gara aga. Na mgbe gara aga, ndị ọkà mmụta sayensị na-achọ otu tiogha nke kọwapụtara ịka nká. E nwere isi ihe abụọ dị iche iche nke chepụtara ịka nká. Ìgwè nke mbụ na-ekwu na ịka nká bụ ihe okike ma na-emegharị ya n'ime ahụ, ebe otu nke abụọ nke nkwekọ nká na-ekwu na ịka nká bụ ihe kpatara mmebi nke a na-akwakọba oge.
N'ikpeazụ, ịka nká bụ mmekọrịta dị mgbagwoju anya nke mkpụrụ ndụ ihe nketa, onwu, physiology, na omume.
Echiche nke ịka nká
Site na nghọta na ịkọwa otú anyị si etolite, ndị nchọpụta emepụtawo ọtụtụ echiche dị iche iche nke ịka nká. A na-emepụta edemede abụọ ahụ na echiche chepụtara.
- Usoro echiche ndị a na-emepụta na- ekwusi ike na a na-ahazi ahụ mmadụ ka ọ bụrụ ọgbọ na e nwere usoro usoro ndụ nke ahụ anyị na-eso.
- Longevity Ejiri Ememme: A na-akpata ọrịa site na mkpụrụ ndụ ụfọdụ na-agbanwe ma gbanyụọ oge.
- Ọgwụgwụ Endocrine : Ngbanwe na homonụ ejiri ịka nká.
- Usoro Mgbochi : A na-ahazi usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ iji belata oge, na-ahapụ ndị mmadụ ka ọ bụrụ ndị ọrịa.
- Echiche ndị na-ezighị ezi na- ekwusi ike na mmebi gburugburu ebe obibi na-emebi usoro nke ahụ anyị, nke na-agbakọta oge.
- Yiri ma na-egwu egwu : Sel na anụ ahụ na-agwụ ike.
- Ọnụahịa nke ndụ : Ọsọ ọsọ ngwa ngwa na-eji oxygen, nke dị mkpụmkpụ.
- Njikọ njikọ: Ndị na-edozi ahụ jikọrọ ọnụ na-agbakọta ma na-eme ngwa ngwa.
- Ngwọrọgwu Na-enweghị Ọgwụ: Nchịkọta ihe na-eme ka mmebi nke mkpụrụ ndụ na-emecha kwụsị ọrụ.
- Mmetụta DNA dị njọ : Mkpụrụ ndụ ihe nketa na-akpata mkpụrụ ndụ ka ọ ghara ịrụ ọrụ.
Genetics na Agadi
Nnyocha e mere egosiwo na mkpụrụ ndụ ihe nketa nwere ike ịrụ nnukwu ọrụ na nká. Mgbe ndị na-eme nnyocha gbanwee mkpụrụ ndụ nke ụmụ oke, ụmụ yist, na ihe ndị ọzọ, ha nwere ike ịnweta okpukpu abụọ nke ihe ndị a. Enweghi ike ịchọta ihe ndị a maka ndị mmadụ, ma ndị na-eme nnyocha na-eche na mkpụrụ ndụ mkpụrụ ndụ ihe nketa ruru pasent 35 nke mgbanwe dị na nká n'etiti ndị mmadụ.
Ufodu isi ihe di iche iche na genetics na aging aghotara:
- Ogologo Ogologo: E nwere mkpụrụ ndụ kpọmkwem nke na-enyere mmadụ aka ịdị ogologo oge.
- Cell Senscence : Usoro nke mkpụrụ ndụ na-esiwanye njọ karịa oge.
- Telomeres: Ntọala na njedebe nke DNA nke mesịrị mechaa, na-akpata mkpụrụ ndụ na-akwụsị imeghachi.
- Sel ndị na-ebu mpi : Mkpịsị sel ndị a nwere ike ịghọ ụdị sel ọ bụla n'ime ahụ ma jide nkwa iji dozie mmebi mebiri site na nká.
Mmiri nyocha
N'agbanyeghị ụdị mkpụrụ ndụ ị ketara, ahụ gị na-aga n'ihu na-emepụta ihe dị iche iche nke mkpụrụ ndụ. Ụfọdụ n'ime mmeghachi omume ndị a na-akpata mmebi na, n'ikpeazụ, ịka nká n'ime ahụ. Ịmụ ihe omume ndị a dị mgbagwoju anya na-enyere ndị nchọpụta aka ịghọta otú ahụ si agbanwe mgbe ọ dị afọ. Ihe ndị dị mkpa dị na nchọpụta ọgwụ nke ịka nká gụnyere:
- Ngwọrọgwu Na-enweghị Ntị: Mkpụrụ ndụ ikuku oxygen na-adịghị emerụ ahụ bụ nke nwere ike imebi mkpụrụ ndụ.
- Protein Cross-Linking: Ihe na-agbanye n'ọsọ mmiri nwere ike ime ka mkpụrụ ndụ protein nwee ike ijikọta ọnụ.
- Mmezi DNA: N'ihi ihe ndị a na-amaghị, usoro dị na ahụ iji rụzie DNA yiri ka ọ na-abaghị uru na ndị agadi.
- Ngwọrọgwu Na-ekpo ọkụ Na-ekpo ọkụ: Mkpịsị aka ndị na-edozi protein ndị a na-enwe nchekasị ma dị na ọnụ ọgụgụ ole na ole n'ime ndị agadi.
- Hormones: hormones ahụ na-agbanwe ka anyị na-etolite, na-eme ka ọtụtụ mgbanwe na usoro ihe omume na ọrụ ndị ọzọ.
Usoro ahụ
Ka anyị na-etolite, ahụ anyị na usoro ndị ọzọ na-agbanwe. Mgbanwe ndị a gbanwee ike anyị na ọrịa dị iche iche. Ndị na-eme nchọpụta na-amalite ịmalite usoro nke na-agbanwe mgbanwe n'oge oge anyị. Ịghọta usoro ndị a dị mkpa n'ihi na ọtụtụ n'ime mmetụta nke ịka nká na-ahụ ụzọ n'ime usoro ahụ anyị. Nke a bụ nkọwa dị nkenke banyere otú ụfọdụ usoro ahụ si dị:
- Obi na-agwụ obi: Ọkpụkpụ obi na-ebuwanye ibu dịka nzaghachi nke nkpu nke akwara. Obi ike a nwere ọnụ ọgụgụ kachasị elu.
- Mmetụta na-adịghị ahụkebe: Mkpịsị T na - ewe ogologo oge iji mejupụta ndị agadi na ikike ha na - arụ ọrụ nkwụsị.
- Artery and Ageing: Mkpịsị ugbo na-emekarị ka ike gwụ na afọ, na-eme ka ọ na-esiri obi ike ịmịnye ọbara site n'aka ha.
- Mkpụrụ obi na-agba ume: Ike kachasị nke ngụgụ nwere ike ibelata pasent 40 n'etiti afọ 20 na 70.
- Ogbenye obi: Dịka ụbụrụ na-eto, ụfọdụ n'ime njikọ dị n'agbata ụdọ yiri ka a ga-ebelata ma ọ bụ na-adịchaghị mma. Aghọtabeghị nke a.
- Akụrụ Na-eto eto: Akụrụ na-aghọ nke na-adịghị arụ ọrụ nke ọma mgbe ọ na-ehichasị ahụ.
- Ọrịa na-agwụ agwụ : Mkpokọta nke ụda isi na ụbụrụ nwere ike inroph, na-eme ka ọ ghara ịdị.
- Agụba Aka na Ịka nká: Anụ ahụ na-abawanye ruo mgbe etiti afọ ma buru ibu na-amalite ibelata. Agụba ahụ na-eme ka ahụ dịkwuo njọ karịa ka anyị dị.
- Ogba aghara: ụda olu na-ebelata ihe dị ka pasent 22 site na afọ 70, ọ bụ ezie na mmega ahụ nwere ike ime ka nkwụsị a dalata.
- Ọkpụkpụ Na-agba Ọgwụ: Malite mgbe ọ dị afọ 35, ọkpụkpụ anyị na-amalite ịda mbà. Ije ije, na-agba ọsọ ma na-eguzogide nduzi nwere ike ime ka usoro a kwụsị.
- Ịhụ Anya na Ịka nká: Malite na afọ 40, ọhụụ ịhụ nhụcha anya nwere ike ịmalite.
- Ịnụ na ịka nká : Dị ka ndị na-eto eto, ikike ịnụ ihe ndị dị elu na-ebelata.
Ihe ndị na-adịghị mma
Ozi ọma ahụ bụ na ọtụtụ n'ime ihe ndị a na-akpata ịka nká nwere ike ịgbanwe site n'àgwà gị:
- Site na iri ihe oriri nke antioxidants bu , ị nwere ike belata mmebi nke radicals free.
- Site na ime ihe, ị nwere ike ịgbachi ọkpụkpụ na ọkpụkpụ ahụ.
- Site n'ichebe cholesterol gị ala, ị nwere ike ime ka ị na-eme ka akwara gị dị ike ma chebe obi gị.
- Site n'inwe ahụ ike, ị nwere ike ime ka ụbụrụ gị dị nkọ.
Ihe egosiputa ihe omuma ka egosiputa ndu. Rats na ụmụ oke na calorie egbochi nri (pasent 30 dị ole na ole calorie kwa ụbọchị) na-adị ruo pasent 40 karịa. E gosipụtawo ezi echiche iji mee ka mmadụ dịkwuo ndụ ruo ihe dị ka afọ 7.5.
Isi:
> Na-eto eto n'okpuru Microscope; National Institutes of Health, National Institute > nke > Ịka nká.