Ihe nchịkọta nri na-enye aka ma ọ bụ usoro ọgwụgwọ ọzọ maka ndị nwere ọrịa ogbu na nkwonkwo . Ihe mgbakwunye abụghị iji chọpụta, gbochie, gwọọ, ma ọ bụ na-agwọ ọrịa mana ha nwere ike inwe ụfọdụ uru bara uru. FDA na-achịkwa ma gwụchara ngwaahịa na nri nri. Otú ọ dị, ihe nchịkọta nri na-achịkwa n'okpuru ụkpụrụ dị iche iche dị iche iche karịa nri na ọgwụ ọjọọ.
A na-edozi ihe mgbakwunye nri na-edozi n'okpuru Iwu Ahụike na Mmụta nke 1994 (DSHEA).
A kwadoro ihe mgbakwunye ụfọdụ maka inweta ihe ndị na-enyere aka ịchịkwa mbufụt . Ka anyị tụlee ihe iri na abuo n'ime ihe mgbakwunye mgbochi nke a maara nke ọma.
Boswellia
Boswellia bụ osisi nke si India. A na-ewepụ Boswellia, nke a na-akpọkwa frankincense India, sitere na gọọmenti gọọmenti nke ogbugbo osisi ahụ. N'ịbụ onye a mara ọkwa dị ka ahịhịa ahịhịa ayurvedic, a na-eche na Boswellia nwere ihe ndị na-egbu egbu na nke gbasara analgesic. Dị ka mgbakwunye, ọ dị na ọgwụ ma ọ bụ capsules; ihe a na-emekarị bụ 300-400 mg ugboro atọ n'ụbọchị.
Bromelain
Bromelain bụ otu protein enzymes protein-dissolving nke a na-achọta na mkpuru osisi na mkpụrụ nke eniapulu. Bromelain nwere mmetụta mgbochi mkpali nke na-eme mgbe ọ na-agbanwe leukocyte (ọbara ọbara ọcha) mwepụ na mmalite. Dị ka mgbakwunye, bromelain dị dịka mbadamba na capsules; ihe a na-emekarị bụ 500-2000 mg ugboro atọ n'ụbọchị n'etiti nri.
Nkịta Kat
A na-esi na mgbọrọgwụ kpụkọrọ akpụkpọ anụ nke sitere na mgbọrọgwụ a mịrị amị nke osisi vaịn na-amịpụta nke dị na Amazon rainforests na Peru na n'akụkụ ndị ọzọ nke South America. Ọ dị n'ụdị capsule, mbadamba, mmiri mmiri, na akpa tii. Ụdị ọgwụ kwa ụbọchị bụ 250-1000 mg. A na-eche na a na-eme ka igirigi kpara na-enwe ihe ndị na-egbu egbu nke na-egbochi TNF (ụbụrụ necrosis), ọ pụkwara ịkpali usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ.
Chondroitin
Ọ bụ ezie na chondroitin bụ akụkụ nke anụ ahụ jikọrọ anụ ahụ nke a hụrụ n'ọkpụkpụ na arụrụala, na mgbakwunye, chondroitin sulfate na-enweta site na ngwaahịa ma ọ bụ anụ ezi anụ. A na-eche Chondroitin iji belata ihe mgbu ma nwee ihe mgbochi mkpali. Ihe mgbakwunye ahụ nwekwara ike ịme ka ọrụ nkwonkwo rụọ ọrụ ma mee ka ọrịa ogbu na nkwonkwo na- arịwanye elu. Ọ dị dị ka capsules, mbadamba, na ntụ. A na-emekarị kwa ụbọchị, a na-ewega 800-1200 mg kwa ụbọchị, kewara abụọ na anọ.
Egwuregwu Ekwensu
Mkpịsị aka Ekwensu bụ osisi ahịhịa nke na-eto na Southern Africa. Osisi shrub nwere okooko osisi, okooko uhie, na obere nko nke na-ekpuchi nkpuru ya. A na-akpọ ya aha n'ihi ọdịdị nke nko. Egwuregwu Ekwensu nwere branching mgbọrọgwụ na Ome. A na-akpọ mgbọrọgwụ abụọ nke sitere na isi mgbọrọgwụ tubers. Ọ bụ mgbọrọgwụ na tubers ndị nwere uru ahụike, dị ka ihe mgbu na-egbochi ndị na-egbu mgbu, na-enyere aka belata uric acid na ndị ọrịa gout, nakwa dịka enyemaka digestive. Egwuregwu Ekwensu dị na capsules, tincture, ntụ ntụ, na mmiri mmiri. Ụdị nke mbụ bụ 750-1000 mg ugboro atọ n'ụbọchị.
Mmiri Azụ
A na-enweta mmanụ ndị a na-eji mmanụ na mmanụ nke mmiri na-ekpo ọkụ na mmiri, tinyere eriri, salmon, herring, tuna, whabut, na cod.
Azụ mmanụ bụ isi iyi omega-3 nke abụba (EPA na DHA). Omega-3 nwere mmetụta mgbochi mkpali site na igbochi cytokines na prostaglandins. Ejiri mmanu mmanu dị ka capsules ma ọ bụ gels gels. Nchịkọta kwa ụbọchị maka ọrịa ogbu na nkwonkwo bụ 3.8g EPA na 2g DHA.
Flax
Mkpụrụ nke osisi flax nwere omega-3 na omega-6 acid fatty acid. Ụfọdụ n'ime abụba dị na mmanụ flaxseed na-agbanwe na EPA na DHA, ihe ndị na-arụsi ọrụ ike n'ime mmanụ azụ. A na-enwe flaxseed dị ka capsules, mmanụ, nri ala, ma ọ bụ ntụ ọka. Capsules dị na 1000 ruo 1300 mg ike, ma ọ dịghị ụdị ọgwụ kwuru.
Ginger
A na-esite na mkpọrọgwụ ma ọ bụ mgbọrọgwụ nke osisi ginger. E gosiputara na enwere ihe ndị na-eme ihe na-emetụta ihe na-egbu egbu, dịka ụfọdụ NSAID (ọgwụ ndị na-adịghị egbochi ọgwụ ọjọọ) ma ọ bụ ndị na-emechi COX-2. Ginger na-arụ ọrụ site na-egbochi chemicals na-akwalite mmetụ. A na-enwe mgbatị na capsules, wepụ, ntụ ntụ, mmanụ, na tii. A na-atụ aro ruo na 2g nke ginger na nkeji nkeji kwa ụbọchị ma ọ bụ ruo 4 iko tii kwa ụbọchị.
GLA
Gamma-linolenic acid (GLA) bụ omega 6 acid fatty acid nke dị na ụfọdụ mmanụ mkpụrụ osisi, dị ka mmanụ primrose nke mbubreyo, mmanụ ojii currant, na mmanụ borage. Ahụ nwere ike ịgbanwe GLA n'ime ọgwụ ndị na-egbu egbu. GLA dị na capsules ma ọ bụ mmanụ. Ụdị a na-emebu bụ 2 ruo 3g kwa ụbọchị.
MSM
MSM , ma ọ bụ methylsulfonylmethane, bụ organic sulfur nke a na-ahụkarị na mkpụrụ osisi, akwụkwọ nri, ọka, anụmanụ, na ụmụ mmadụ. Ka ihe oriri na-edozi, MSM bibiri. Dị ka mgbakwunye, MSM amawo ahia iji belata ihe mgbu na mbufụt metụtara arthritis. MSM na-abịa n'ụdị mbadamba ụrọ, capsules, mmiri mmiri, ntụ ntụ, ma ọ bụ creams topical. Ụdị ọgwụ ọnụ bụ nke 1000-3000mg kwa ụbọchị na nri.
Quercetin
Quercetin bụ chemical nke dị na nri dị iche iche, gụnyere apụl, eyịm, teas, tomato, na mmanya na-acha ọbara ọbara. Ọ na-emekarị na ụfọdụ herbs. A na-amata quercetin maka inwe ihe mgbochi mkpali. Ọ na-egbochi pro-inflammatory chemical, dị ka leukotrienes na prostaglandins. N'ihi nyocha nke na-adịghị ezu, ọ dịghị usoro a na-atụ aro ma ọ bụ na-emekarị. Ọ bụrụ na ịchọrọ ịnwale quercetin, gwa dọkịta gị.
Mmiri Vine nke Eluigwe
Mmiri vine nke sitere na mgbọrọgwụ nke osisi osisi vaịn dị na Asia. A na-eji ọgwụ a na-agwọ ọgwụ ndị Chinese eji agwọ ọrịa, nkwonkwo ọnụ, na ịkpaghị aka nke usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ. Na United States, ọmụmụ ihe dị ụkọ, ọ dịghịkwa usoro ọgwụgwọ ọ bụla a kwadoro maka ụbọchị a ga-ewepụta.
Turmeric
Turmeric bụ okooko osisi, lily-dị ka osisi shrub nke na-etolite karịsịa na India na Indonesia, nakwa mpaghara mpaghara ndị ọzọ. Ihe mgbọrọgwụ Turmeric, nke na-emetụta ezinụlọ ginger, na-eme ka ọ ghọọ ntụ ntụ, ebe a na-eji ya na nri, curries, na ọgwụgwọ Ayurvedic. A ghọtara Turmeric maka ihe ndị na-emetụta ya. Ọ na-arụ ọrụ site na igbochi cytokines na-enwu ọkụ na enzymes. Ọ dị dị ka capsules ma ọ bụ ose. Ụdị nke mbụ maka capsules bụ 400-600mg ugboro atọ kwa ụbọchị-ma ọ bụ 1 ruo 3 g nke mgbọrọgwụ mgbọrọgwụ kwa ụbọchị.
Ihe I Kwesịrị Icheta Banyere Ihe Mgbakwunye-Inflammatory
Enwere ezi uche na-egosi na ihe ntinye dị mma karịa ọgwụ ọgwụ. N'ezie, nke ọ bụla n'ime ihe iri na atọ ntinye aka na-emetụ n'ahụ nwere ike inwe mmetụta ọjọọ. Ị ga-agwa dọkịta gị okwu tupu ịnwale mgbakwunye nri. Dọkịta gị ga - adụ gị ọdụ banyere mmetụta dị iche iche na mmekọrịta mmekọrịta ọgwụ ọjọọ. Ọ bụ ezie na uru bara uru nwere ike ilebara anyị anya-ya mere ọ dị mma iji ya mee ihe. Gwa dọkịta gị.
Isi mmalite:
Na-amalite na Ọrịa Rheumatic. Ntọala Arthritis. Nkeji iri na atọ. Ihe Odide nke III. Ntinye na Nri Nri na Nchịkwa.