Ihe oriri ndị ị na-eri nwere ike ịmịfụ?
Ihe mgbochi mgbochi bụ ihe oriri na-eri iji gbochie ma ọ bụ belata ụfụ na- adịghị ala ala, bụ isi ihe ize ndụ na ọtụtụ nsogbu ahụ ike na ọtụtụ ọrịa ndị dị mkpa. Ihe oriri ndị na-egbochi ihe mgbochi na-emetụta mkpụrụ osisi, akwụkwọ nri, protein, mkpụrụ, mkpụrụ, na abụba dị mma.
Ọtụtụ mgbe, site na ndụ ihe ndị dị ka nchekasị na enweghi mmega ahụ, ụfụ na-adịghị ala ala mgbe usoro ahụ ji alụso ọrịa ọgụ na-ahapụ ọgwụ dị iche iche iji lụso mmerụ ahụ na nje virus na nje virus, ọbụna mgbe ọ na-enweghị ndị mwakpo mba ọzọ ịlụ ọgụ.
Ebe ọ bụ na nhọrọ nri anyị na-emetụta oke mmụba n'ime ahụ anyị, a na-eche na ihe oriri na-adịghị mma na-egbochi mmịnye na-adịghị ala ala ma nyere aka igbochi ma ọ bụ na-emeso ọnọdụ ndị a: allergies , ọrịa Alzheimer, ọrịa ogbu na nkwonkwo, ụkwara ume , kansa, ịda mbà n'obi, ọrịa shuga , ọrịa obi , ọrịa obi mgbarụ (dịka ọnyá afọ na ọrịa Crohn ), ọrịa stroel na-egbu egbu (IBS), na ọrịa strok .
Nri na-eri nri na-egbochi-inflammatory
Nnyocha na-egosi na ndị mmadụ nwere nnukwu nri nke akwụkwọ nri, mkpụrụ osisi, mkpụrụ, mkpụrụ, mmanụ ahụ dị mma, na azụ nwere ike ịnwe ihe ize ndụ maka ọrịa ndị na-egbu ahụ. Tụkwasị na nke ahụ, ihe ndị dị na ụfọdụ ihe oriri (karịsịa antioxidants na omega-3 fatty acids) yiri ka ha nwere mmetụta ndị na-emetụta ọrịa.
Nri dị elu na antioxidants gụnyere:
- Osisi (dị ka blueberries, raspberries, na blakberị)
- Cherị
- Apụl
- Artichokes
- Avocados
- Akwụkwọ nri akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ na-acha akwụkwọ ndụ (dị ka kale, akwụkwọ nri, na elu ụlọ)
- Ụtọ nduku
- Brọkọlị
- Mkpụrụ (dịka walnuts, almọnd, pecans, na hazelnuts)
- Achịcha (dị ka agwa uhie, pin agwa, na agwa bekee)
- Mkpụrụ zuru ezu (dịka oats na osikapa aja aja)
- Chocolate chocolate (ma ọ dịkarịa ala pasent 70 nke koko)
Ihe oriri dị elu na omega-3 abụba acids gụnyere:
- Azụ mmanu (dịka salmon, herring, mackerel, sardines, na anchovies)
- Flaxseed
- Na-agagharị
- Omega-3-nri siri ike (tinyere nsen na mmiri ara ehi)
E nwekwara ihe ụfọdụ na-egosi na ụfọdụ mkpụrụ osisi na-esi nri na ngwa nri, dị ka ginger , turmeric , na garlic , nwere ike inye aka belata mbufụt.
Nri ka izere
Omega-6 acid fatty acid (ụdị ụdị abụba bara uru dị n'ọtụtụ nri dị iche iche) maara na ọ ga-eme ka mmepụta ahụ na-emepụta ihe ndị na-eme ka mmadụ ghara ịmịnye ya. Ebe ọ bụ na omega-6 bara uru acids enyere aka ịnọgide na-enwe ahụ ike, na-achịkwa metabolism ma na-akwalite ụbụrụ ọrụ, ị kwesịrị ị na-ebipụ ha na nri gị kpamkpam. Otú ọ dị, ọ dị mkpa iji dozie ihe oriri gị nke omega-6 fatty acids na ihe oriri nke omega-3 abụba acids iji mee ka ọnyá na-aga.
Nri dị elu na omega-6 abụba bara uru gụnyere:
- Nri
- Ngwaahịa na-edozi ahụ (dị ka mmiri ara ehi, cheese, butter, na ice cream)
- Margarine
- Akwukwo akwukwo nri (dika oka, safflower, soybean, agwaekere na mmanu ozo)
Kama mmanu akwukwo nri, choputa mmanu dika mmanu olive na mmanu ojoro.
Tụkwasị na nke a, nnyocha na-egosi na oriri dị elu nke ihe oriri dị elu dịka sugar na ọka ndị a nụchara anụcha, dịka ndị ahụ na-acha ọcha na achicha na ọtụtụ nri ndị a gbanyere mkpọrọgwụ, nwere ike iweghasị ahụ. Zere ihe ọṅụṅụ na-aba n'anya, ihe ọṅụṅụ ndị na-eme ka a nụchara anụcha, nri nri, na ihe oriri nri.
Uru nke Anti-Inflammatory Diet
Nnyocha ndị ọzọ na ndị ọzọ na-atụ aro na nri mgbochi na-emetụta ihe mgbochi pụrụ ịrụ ọrụ dị mkpa n'ọtụtụ ọnọdụ ahụ ike. Otu nnyocha e bipụtara na British Journal of Nutrition na 2017, dịka ọmụmaatụ, tụlere njikọ dị n'etiti nsị nri (nke a na-atụ site na ndepụta mkpịsị nri) na atherosclerosis (ntinye nke plaque na akwara) na ndị inyom dị afọ 70. Ndị nchọpụta hụrụ ahuru ihe omuma ndi mmadu no na ihe omuma bu ndi ozo na onherosclerosis na onwu obi.
Idebe ihe oriri na-emetụta ihe mgbochi nwere ike inye aka belata ihe ụfọdụ na-egosi na ị na-eme ihe na-afụ ụfụ (dịka ụbụrụ a na-akpọ C-reactive protein) na ndị nwere ọrịa shuga 2, dị ka otu nnyocha e bipụtara na Endocrine na 2016.
Maka ọmụmụ ihe ahụ, ndị mmadụ na - arịa ọrịa shuga nke ụdị ọrịa abụọ dị na abụọ soro nri nri Mediterranean ma ọ bụ nri dị ala. Mgbe otu afọ gafere, protein protein C-reactive dara pasent 37 n'ime ndị mmadụ na nri nri Mediterranean, mana ọ na-agbanwe agbanwe na ndị na-eri nri dị ala.
Nri echiche
Nri nri ụtụtụ: nri ụtụtụ smoothie, nnukwu chia, oatmeal.
Nri ehihie: salad na quinoa na akwụkwọ nri, ofe, salmon grilled.
Nri: mkpụrụ osisi saịlị mkpụrụ ọhụrụ, apụl na nut butter, walnuts, chia seed pudding, guacamole.
Ihe ọṅụṅụ: ginger turmeric tii, mmiri ara ehi ọlaedo, ihe ọṅụṅụ na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, greenie, green herbal, tii turmeric, tii tii.
Atụmatụ maka ịgbaso Nri Mgbochi-Inflammatory
- Rie iri ise na itoolu nke mkpụrụ osisi na akwụkwọ nri ndị na-eri antioxidant kwa ụbọchị.
- Debe ihe oriri gị dị elu na Omega-6 acid fatty acids ka ị na-amụba ihe oriri ndị bara uru na omega-3 (dịka flaxseed , walnuts, na azụ mmanu dị ka salmon, tuna, maịkal na azụ asa).
- Dochie anụ anụ uhie nke nwere protein protein, dịka anụ ọkụkọ, azụ, soy , agwa na lentil.
- Ghaapu margarine na mmanu akwukwo nri maka umu ohia ndi ahu di nma karia na mmanu olive, nkpuru, na mkpuru osisi.
- Kama ịhọrọ mkpụrụ osisi ndị a nụchara anụcha, chọpụta mkpụrụ osisi ndị na-aba ụba dị ka oats, quinoa, osikapa osikapa, achịcha, na pastas ndị na-edepụta ọka zuru ezu dị ka ihe mbụ.
- Kama ịkwado nri gị na nnu, mee ka ekpori ụtọ dị mma dịka garlic, ginger, na turmeric.
Okwu Site
Ịhọrọ ụdị dịgasị iche iche nke ihe oriri ndị a na-atọ ụtọ, ihe oriri na-eri ihe nwere ike inye aka igbochi mmịpu na ngosiputa na ezigbo ụra abalị, nke nwere ike ime ka ihe nrịta nsị na ike belata ihe ize ndụ nke ọtụtụ ọrịa.
Isi mmalite:
> Bondonno NP, Lewis JR, Blekkenhorst LC, et al. Ntinye akwukwo nri nke na-eri nri na mkparịta ụka na atherosclerosis na ọrịa onherosclerotic na-egbu ụmụ nwanyị ndị okenye. Br J Nutr. 2017 Jun; 117 (11): 1577-1586.
> Maiorino MI, Bellastella G, Petrizzo M, Scappaticcio L, Giugliano D, Esposito K. Nri nri ndị dị na Mediterranean na-eme ka ọnyá na-egbu egbu na ụdị ọrịa shuga 2: MEDDA na-achịkwa ikpe. Endocrine. 2016 Dec; 54 (3): 634-641.
> Nkọwapụta: Ihe ọmụma dị na saịtị a bu n'obi maka ebumnuche nanị ma ọ bụghị ihe mgbakwunye maka ndụmọdụ, nyocha ma ọ bụ ọgwụgwọ site na onye dọkịta nyere ikikere. Ekwesighi iji kpuchie ndokwa niile, ọgwụ ọjọọ, ọnọdụ ma ọ bụ mmetụta ọjọọ. Ị ga-achọ nlekọta ahụike ngwa ngwa maka nsogbu ahụike ọbụla ma jụọ dọkịta gị tupu i jiri ọgwụgwọ ọzọ ma ọ bụ gbanwee usoro gị.